IT konzultant: Dostupnosť cloudu 99,9 % ešte neznamená, že sa firma dostane aj k svojim dátam

Cloud a datacentrá mali do firiem priniesť revolúciu. Najutopistickejšie vízie sľubovali budúcnosť bez mrznúcich aplikácií, dáta dostupné kdekoľvek a bez toho, aby bolo potrebné sa o čokoľvek starať. Máte aj vy pocit, že sa niečo pokazilo? Štefan Páter zo Soitron-u skladá dohromady riešenia, ktoré majú firmám a ich zamestnancom uľahčiť život a pripraviť ich na digitálnu budúcnosť. V rozhovore vysvetľuje, kde robíme chybu, keď si myslíme, že dáta v cloude budú dostupné 99,9 % času aj aký je rozdiel v uvažovaní medzi firemným IT voľakedy a dnes.

V rozhovore sa dozviete:

  • Ktorým firmám sa oplatí uvažovať nad modernejšou IT infraštruktúrou, a ktorým nie
  • Ako ušetriť IT-čkárom vo firme čas
  • Prečo cloud nesplnil všetko, čo na začiatku sľúbil
  • Kedy sa firme oplatí mať IT u seba doma
Vyhľadávanie slova cloud cez Google.

Čo robí pre-sales konzultant?

 

Keď sa začne komunikácia s potenciálnym zákazníkom, zisťujem jeho požiadavky, navrhujem riešenia, cenové kalkulácie. Niekedy dokonca robíme workshopy, na ktorých sa so zákazníkmi rozprávame tak, aby sme lepšie rozumeli ich problémom a oni ľahšie prijali naše riešenia.

 

Aký je rozdiel alebo vzťah medzi vami a obchodníkom?

 

Na dopytoch robíme spoločne. Ja vytváram podklady k tomu, aby sme vedeli vyskladať zákazníkovi najvyhovujúcejší produkt. V oblasti IT neustále vzniká niečo nové alebo za nami zákazníci prichádzajú s novými situáciami, na ktoré hľadajú odpoveď.

 

Napríklad?

 

Rozdelil by som to na firmy, ktoré majú svoju IT infraštruktúru a nepotrebujú sa neustále prispôsobovať nejakým zmenám – napríklad výrobné podniky alebo také, ktoré nepotrebujú každú chvíľu testovať a nasadzovať nový softvér a aplikácie. Tu je IT skôr statické – jeho úlohou je dlhodobo zabezpečovať jeden typ služby a to sa veľmi nemení.

 

No potom sú tu firmy, ktoré sa zaujímajú aj o nové veci z pohľadu svojho biznisu. Tie majú iné požiadavky. Chcú testovať nové servery, aplikácie, prečítajú si o novej technológii a hneď si to chcú otestovať. V klasickej firemnej IT infraštruktúre je to málokedy možné. Ak skrátka máte niečo, čo je pre vašu internú prevádzku, tak vám tam nikto len tak nedovolí vytvárať a spúšťať nejaké testovacie prostredia. Na to sa oveľa viac hodí takzvaná hyperkonvergovaná infraštruktúra.

 

Môžete mi preložiť slovo hyperkonvergovaná?

 

Niečo, čo v sebe spája viac komponentov a funkcií do jedného riešenia. Má to jednoduchší manažment a je to viac zautomatizované a celkovo jednoduchšie.

 

V čom mi to môže pomôcť, keď chcem teda niečo skúšať a testovať?

 

Hyperkonvergovaná infraštruktúra umožňuje oveľa lepšie oddelit jednotlive prostredia . Ak niečo potrebujete len skúšať, jednoducho si vytvoríte virtuálne testovacie prostredie a nebojíte sa, že vám to ovplyvní celý systém.

 

Potom sú vývojárske spoločnosti, ktoré potrebujú veľa testovacích scenárov. Povedzme že vytvárate nejakú aplikáciu pre viacerých zákazníkov, ale každý má trochu iné potreby. Vtedy nastupuje ďalšia užitočná vlastnosť – automatizácia. Jedným kliknutím vytvorím nové virtuálne testovacie prostredia a v každom rozbehnem nejaký iný scenár. Ak treba niečo zmeniť, napríklad zvýšiť veľkosť diskového priestoru, tak sa to dá spraviť aj bez toho, aby to musel riešiť aj “administrátor”. Takto to vie spraviť celé jeden človek – vytvoriť, otestovať, zmazať.

 

Prečo je na to vhodná práve hyperkonvergovaná infraštruktúra? Čo je na nej iné?

 

Základná vlastnosť hyperkonvergovaného systému je, že spája dátové úložisko, procesorový výkon a pamäťovú kapacitu v jednom balíku. Je to poskladané z komponentov, ktoré majú jeden centrálny manažment. Toto celé sa dá prepájať s ďalšími častiam firemného IT alebo s cloudovými službami. Naopak, klasická IT infraštruktúra sa skladá zo samostatných častí, každá s vlastným manažmentom. Preto nie je taká dynamická. Nemôžem si len tak pridávať a odoberať disky a spúšťať na nich nové virtuálne prostredia, pretože sú závislé od výkonu jednotlivých komponentov. A musel by som otravovať ďalších správcov jednotlivých systémov”.

 

Čiže sa nemusím starať o hardvér, len si spúšťam, čo potrebujem.

 

Áno, veľakrát cez jednoduché webové rozhranie. Môžete mať dokonca predpripravené šablóny na konkrétne použitie. Napríklad na e-mailový systém, SQL databázu a podobne. Len zadáte, aký výkon potrebujete a je to.

 

Ocení to aj niekto iný, ako vývojári?

 

Nie len oni. Môžu to byť napríklad aj hostingoví poskytovatelia. V začiatkoch  si takéto systémy vyrábali sami – takzvané skladačky. Dnes sa naopak pozerajú po tom, čo všetko sa dá zautomatizovať. Zákazník dnes nechce s každou vecou písať požiadavku na správcu . Čaká, že si vo webovom prehliadači vykliká, čo potrebuje a ono sa to celé automaticky sprocesuje.

Firemné IT si už vieme vyklikať ako v e-shope

 

Neumožňuje už dnes všetko toto cloud?

 

Z pohľadu manažmentu áno – otázka znie, čo je na druhej strane. Buď sú to separované servery, disky a sieť alebo niečo, čo sa ďalej vyvíja. Preto majú dnes mnohí cloudoví poskytovatelia u seba práve takéto hyperkonvergované riešenia. Integrujú ich do svojho webového portálu a zákazník si to na ňom vykliká. Hovorí sa tomu cloud, lebo to firma nemá priamo u seba, ale v skutočnosti je to mnohokrát  hyperkonvergovaná infraštruktúra.

 

Jednoduchší manažment aj automatizáciu sľubujú mnohé technológie. Otázne je, či po ich nasadení môžu ľudia naozaj prejsť od operatívnych činností a údržby napríklad k biznis developmentu…

 

IT manažéri tým určite získajú nejaký priestor. Vždy je to ale o konkrétnej firme. Ak má 400 zamestnancov a má na to jedného IT človeka, tak ten človek už nemá kde svoj čas ušetriť. Taký by hyperkonvergovanú infraštruktúru privítal sám od seba.

 

A keď som veľká firma, ktorá má 20 IT administrátorov?

 

Ďalšia vec, ktorá sa dá odstrániť automatizáciou, sú ľudské chyby. Vo firemnej IT infraštruktúre, ktorá je postavená podľa klasického modelu sa môže stať, že chcete niečo zmeniť a ovplyvní to  niečo úplne iné, ako ste očakávali. Len preto, že to tam skrátka niekto pred vami nejak nastavil, nepamätáte si to, nemáte dobrú dokumentáciu a podobne.

 

Keď sú tieto veci zautomatizované, skripty vznikajú na pozadí – nerobia sa ručne. Je teda menšia šanca, že celý systém padne pre hlúpy preklep.

 

Toto dokážu eliminovať spomínané “templaty”?

 

Áno.

 

Takže by sa mi to ako firme oplatilo napríklad aj vtedy, keď mám nejaké kritické aplikácie – napríklad softvér, ktorý ovláda výrobnú linku a podobne. Niečo, pri čom si nemôžem dovoliť, že to prestane fungovať.

 

Nepozeral by som sa na to z pohľadu, či je niečo kritické alebo nie. Tých benefitov je tam viac. Z pohľadu automatizácie je fajn, že sú tam už predpripravené veci. Mám pred sebou portál, tak ako ho mám niekde v cloude, len s tým rozdielom, že teraz je tá infraštruktúra u mňa. Celé to riešenie je navyše poskladané jedným výrobcom, takže mám istotu, že je stabilné a otestované a nepotrebujem do toho niečo dokupovať.

 

Opýtam sa vás to, pretože vašou úlohou je takéto riešenia predávať. Je hyperkonvergovaná infraštruktúra v porovnaní s klasickou aj lacnejšia?

 

Ak si kúpim najlacnejšie diskové pole, k tomu X serverov a bude mi to “chodiť”, možno nie celkom poskytovať komfort jednoduchej správy, tak to asi ťažko s niečím porovnávať. Takéto riešenie bude väčšinou lacnejšie. Hyperkonvergované riešenie má zmysel vtedy, keď viem, že mám niekoľko aplikácií, ktoré môj systém vyťažujú, očakávam vysokú dostupnosť, využijem automatizáciu. Navyše, aj pri tom klasickom riešení mi treba robiť zálohy, replikáciu a vtedy cena rastie. Závisí to aj od toho, na koľkých lokalitách firemné aplikácie bežia. Koľko má firma zamestnancov, ktorí pobehujú po svete alebo sú v nejakých pobočkách. Vtedy to zmysel má.

 

Čiže, ak má firma viac pobočiek…

 

Dnes sa veľa vecí centralizuje, ale aj na tých lokalitách môžu bežať nejaké aplikácie, ktoré sú vyslovene nutné pre výrobu.

 

Pre také firmy sa oplatí kombinácia hyperkonvergovanej infraštruktúry v datacentre a nejakej jeho časti  na pobočke. Vtedy si vedia dáta jednoducho presúvať. Môže sa napríklad stať, že výrobná firma chce otestovať aplikáciu najskôr na jednej linke na jednej pobočke a časom to celé centralizovať.

 

Je zložité to nasadiť?

 

Skôr jednoduchšie, lebo spravidla je to riešenie od jedného výrobcu a teda je odladené. Nástroj na manažovanie je len jeden, takže netreba konfigurovať zvlášť “storage”, zvlášť servery a samostatne sieťovú infraštruktúru. Dôležité je urobiť si dobrú prípravu kvôli migrácii dát a aplikácií, ale to platí pri akomkoľvek nasadení IT systému.

 

Od akého vendora je hyperkonvergované riešenie od Soitron-u?

 

Od Cisca, konkrétne Cisco Hyperflex. Je to veľmi zaujímavý balík aj so sieťovou infraštrutúrou. To je na ňom iné. Viem si v ňom rovno nastaviť aj sieťové prvky, sieťové pravidlá a podobne a aj toto je integrované do centrálneho manažmentu. Nemusím mať človeka, ktorý mi predpripraví celú sieť. Je s tým oveľa menej roboty.

 

Dostupnosť služieb nie je to isté ako dostupnosť dát

 

Stále mi nie je jasné, prečo na toto všetko nevyužiť cloud.

Je to otázka ceny a čo za ňu naozaj získam. Datacentrá veľakrát deklarujú dostupnosť niekoľko deviatok percent. To znamená, že sa tam prakticky vždy budem vedieť prihlásiť. No neznamená to automaticky aj dostupnosť dát, ktoré tam sú. Firmy očakávajú, že dobré datacentrum im dáta vždy zachráni. Ale keď čítate pozorne podmienky, tak v nich veľakrát nič také nenájdete. Ale tie už manažéri až tak pozorne nečítajú.

 

Ja by som tiež automaticky predpokladal, že dostupnosť služby znamená aj dostupnosť k mojim dátam.

 

Nie, to znamená, že mail bude chodiť s tou dostupnosťou a mailový server vypadne možno len na pár hodín do roka. Ale nie dostupnosť vašich dát – čiže tie, ktoré máte uložené na firemnom “serveri”, SharePointe a podobne. Veľakrát je niekde v podmienkach uvádzané, akým spôsobom sú dostupné dáta. A keď sa k tomu dopracujete, zistíte, koľko by stálo zabezpečiť na 99 % aj dostupnosť vašich súborov. Vtedy musíte vytvárať nejaké zálohovacie scenáre, aby ste si vedeli dáta obnoviť. Prípadne si kupovať ďalšiu službu. To už sa ale zrazu pohybujeme v iných cifrách.

 

Vtedy sa už viac firme oplatí mať hardvér u seba?

 

Môže byť. Nepotrebuje si stavať celé datacentrum. Má postavené vlastné hyperkonvergované riešenie a cloud využíva na špecifické služby alebo zálohovanie. Cloud používa ako DR loklalitu vtedy, keď je napríklad dlhodobý výpadok elektriny a podobne.

 

Kde vidíte trend vo firemnom IT v najbližších rokoch?

 

Závisí to od toho, čo som povedal už v úvode. Je viacero typov zákazníkov. Tí statickí ostanú pri starom uvažovaní – samostatné časti. Niečo postavia a päť rokov v tom nemusia nič meniť. Podľa mňa im hyperkonvergencia neprinesie zásadný benefit.

 

No firiem, ktorých dynamika z pohľadu aplikácií je väčšia, pribúda. A tie sa podľa mňa časom k hyperkonvergovaným riešeniam dostanú, pretože im to prinesie benefity prezentované v prípade cloudu. Akurát ich budú mať bezpečne a jednoducho u seba doma.

Rozprávali sme sa s:

ŠTEFAN PÁTER

Odborník na hyperkonvergovanú infraštruktúru

HYPER JEDNODUCHO O HYPERFLEXE