4 mýty o firemnom IT. Čomu veria manažéri a ako je to naozaj

Väčšinou sa hovorí o tom, v čom si nerozumejú. Začnime ale radšej tým, čo majú spoločné – máloktoré dve funkcie vo firme si zažijú od zamestnancov toľko nadávania a ohovárania ako šéfovia a IT manažéri. Dôvodov, ktoré z nich robia ideálnych spojencov je ale ešte oveľa viac. A ten najdôležitejší je paradoxne rozvoj a konkurencieschopnosť firmy.

Nasledujúci článok je určený manažérom, ktorí nerozumejú svojim IT-čkárom – či už sú to ich vlastní zamestnanci alebo dodávateľ, ktorý sa o hardvér, softvér, dáta a aplikácie stará. Máloktorá firma si môže dovoliť takýchto ľudí nemať. Naopak, v čoraz viac firmách rozhoduje súhra medzi IT oddelením a top manažmentom o tom, či bude úspešná, prežije alebo ju konkurencia technologicky vyšachuje. Nasledujúci zoznam mýtov o firemnom IT sme pripravili spoločne s konzultantmi zo Soitron-u.

 

1. Investície do IT neprinášajú návratnosť

 

„Manažéri sa často sťažujú, že investície do IT nezodpovedajú tomu, čo to firme prináša,” začína rozprávanie Zbyszek Lugsch, ktorý vo firmách pomáha zefektívňovať technologické zázemie. „Súvisí to aj s tým, že firmy nevedia vyčísliť svoju závislosť na IT. Dnes pritom od neho závisí ich primárny biznis. IT je dnes v podstate v mnohých firmách výnosovou položkou.”

 

Korene sú podľa Zbyszeka historické. V minulosti boli IT-čkári vnímaní viac ako údržbári. Dnes, v čase keď sa aj technologicky konzervatívne odvetvia ako výroba, strojárstvo a ťažký priemysel, digitalizujú, je rola IT špecialistu iná. “Naša pridaná hodnota nie je v tom, že niečo vezmeme a nakonfigurujeme, ale v tom, že keď prídeme do firmy, vieme sa zamyslieť ako funguje, a ako by mohla fungovať efektívnejšie bez toho, aby bolo IT prekážkou.”

IT už nie je konkurenčná výhoda len vo firmách, ktoré vyvíjajú softvér alebo poskytujú svoje služby digitálne. Čoraz výraznejší konkurenčný náskok môže priniesť aj v konzervatívnom ťažkom priemysle.

Zjednodušenie vo výpočte nákladov podľa neho priniesol cloud, v ktorom si firma vykliká úložiskový priestor, servery a ďalšie služby – napríklad skladovú databázu alebo mailový server. No jednoduchšie vypočítavanie ceny za čiastkové služby podľa Zbyszka skresľuje celkové dlhodobé náklady. Tu sa cloud paradoxne podľa neho ukazuje, ako drahší.

 

2. Cloud dokáže plnohodnotne nahradiť vlastné servery

 

„Popíšem to na príklade miestnej továrne, ktorá vyrába súčiastky pre automobilky systémom „just in sequence” (súčiastka dorazí na montážnu linku presne v momente, keď ju treba namontovať, pozn. redakcie). Informačný systém má v datacentre v Nemecku. Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by prišli o konektivitu do Nemecka? Zastavili by výrobu. To by v ich prípade znamenalo pokuty, ktoré nemajú šancu zaplatiť,” opisuje typický príklad Zbyszek Lugsch. Problém v spomínanej firme vyriešili tým, že si vytvorili lokálne „minidátové” centrum, v ktorom majú kópiu centrálneho informačného systému. Podobných prípadov je podľa neho veľa – máloktorá firma totiž nepotrebuje k svojej práci aspoň jednu aplikáciu, ktorá je kritická. Nehovoriac o dostupnosti dát.

Dôležité je uvedomiť si, že to, čo datacentrá spravidla v základnom balíku garantujú na úrovni 99,9 % je dostupnosť služieb, nie dát, upozorňuje Zbyszkov kolega Štefan Pater. „Služby, to znamená napríklad mail. Ten bude chodiť s 99-percentnou dostupnosťou, čiže mailový server vypadne možno len na pár hodín do roka. Ale niečo iné je dostupnosť firemných dát – čiže tie, ktoré máte uložené napríklad na SharePointe a podobne. Veľakrát je niekde v podmienkach uvádzané, akým spôsobom sú dostupné dáta. Keď sa k tomu dopracujete, zistíte, koľko by stálo zabezpečiť na 99 % aj dostupnosť vašich súborov. Vtedy musíte vytvárať nejaké zálohovacie scenáre, aby ste si vedeli dáta obnoviť. Prípadne si kupovať ďalšiu službu. To už sa ale zrazu pohybujeme v iných cifrách.”

 

3. Vlastné servery sú drahé

 

Po starom sa firemná IT infraštruktúra skladala z troch samostatných častí – dátových úložísk (storage), serverov, ktoré zabezpečovali výpočtový výkon a počítačových sietí (networking). Tento hardvér, fyzicky umiestnený a poprepájaný niekde vo firemnej serverovni sa označuje ako takzvaná tradičná architektúra. Jej budovanie bolo voľakedy naozaj investične veľmi náročné. Veľa firiem začalo svoje servery a dáta sťahovať do cloudu z dôvodov, ktoré spomíname vyššie. Potom sa však objavili problémy s rýchlosťou aplikácií, dostupnosťou dát a veľakrát aj s cenou. Medzitým však prišla inovácia v podobe takzvanej hyperkonvergovanej infraštrutúry, ktorá je veľakrát lacnejšia, aj keď ide paradoxne opäť o IT, ktoré je zase priamo vo firme. Pôvodné tri časti IT infraštruktúry ostávajú, len sú už integrované v jednej “krabici” s jednotným a automatizovaným manažmentom.

infografika 3 základne piliere firemnej IT infraštruktúry

„Hyperkonvergované riešenia stláčajú cenu vlastných „on-premise” riešení dole tak, že keď si porovnám, koľko by ma stál rovnaký výkon, servery, storage a tak ďalej v cloude, zarátam do toho náklady na manažment, tak vlastná infraštruktúra ma vyjde lacnejšie. Alebo inak povedané, za tie isté peniaze by mohla mať firma väčší výkon, než v cloude.

 

4. Ak mám veci v cloude, nepotrebujem toľko IT manažérov

 

„Nikto nemá chuť míňať viac peňazí na IT. A keby aj veľmi chcel, tak na trhu chýbajú ľudia. Vo veľkých podnikoch sú tímy väčšie, ale takisto nerastú. Nedostatok ľudí s potrebnými znalosťami pociťujú ešte oveľa viac,“ hovorí IT odborníčka na siete Marianna Richtáriková zo Soitronu.

 

Zohnať schopných “IT-čkárov” je v dnešnej dobe naozaj problém, prikyvuje Zbyszek Lugsch. No sľuby ako „Koniec IT oddelení”, ktoré hlásali titulky magazínov v čase, keď vrcholil cloudový ošiaľ, sa ukázali ako prehnaný optimizmus. „Ono sa to časom ukázalo ako totálny nezmysel. A paradoxne, čím menšia firma, tým väčší nezmysel.”

IT-čkári: Kedysi armáda, dnes sám vojak v poli.

Problém je teda nakoniec presne opačný – firmy očakávajú od IT manažérov viac, no nemôžu si dovoliť (alebo skrátka nájsť) viac špecialistov. Ak majú existujúce tímy zvládnuť čoraz väčší nápor, potrebujú podľa Marianny Richtárikovej časť práce automatizovať.

 

Kým vo výrobnej sfére sú roboti pre zamestnancov strašiakom, v prípade „IT-čkárov“ môžu podľa nej vyriešiť zúfalú situáciu. Presne to je dôvod, prečo sa v uplynulých rokoch začali vo veľkom využívať takzvané orchestrátory – nástroje, ktorými IT manažér riadi viacero virtuálnych zariadení a sietí. „Sú to simulácie, ktoré nám na jednom kuse hardvéru umožňujú vytvárať virtuálne prostredia.“

 

Analytická spoločnosť IDC vo svojej štúdii pre značku Cisco napríklad uvádza, že testy hyperkonvergovaného riešenia s názvom Cisco HyperFlex ukázali zvýšenie efektivity IT tímov až o 71 %. Pri čase potrebnom na rozbehnutie novej infraštruktúry to bol nárast až o 91 %. „Všetko je vyladené už od výrobcu. IT manažéri nemusia vôbec riešiť architektúru systému ani problémy, ktoré sa pri iných systémoch vyskytujú,“ upresňuje Zbyszek Lugsch zo Soitronu. Firmy navyše vďaka hyperkonvergencii môžu časť svojich IT zamestnancov využiť na činnosti, ktoré firme generujú zisk.

HYPER JEDNODUCHO O HYPERFLEXE