Overovanie totožnosti je dnes pre políciu dostupnejšie ako kedykoľvek v minulosti.
Preverovanie dokladov a totožnosti občanov na cestách či na uliciach bolo pre políciu odjakživa pomerne prácne a zdĺhavé. Hoci bezpečnostné zložky štátov si postupne vybudovali viaceré národné aj medzinárodné databázy, v ktorých sa nachádzajú hľadané osoby, alebo slúžia na rozličné evidencie (napríklad stratených dokladov), policajti v teréne sa k týmto údajom dostávajú vo väčšine krajín komplikovane.
Ak policajt niekoho kontroluje, musí zvyčajne kontaktovať dispečing. Nahlási meno, prípadne iné identifikačné údaje a čaká, pokým dispečer prehľadá viaceré, častokrát vzájomne neprepojené databázy. Niekedy bývajú dispečeri zaneprázdnení dôležitejšími úlohami ako sú rutinné previerky, inokedy pre komunikačné problémy dobre nepočujú, prípadne z rôznych dôvodov neposkytnú kolegovi kompletné informácie.
Preto bolo prirodzené, že keď začiatkom dekády začali v niektorých krajinách 
zavádzať do policajných vozidiel moderné technológie pre zefektívnenie práce polície, stali sa súčasťou nových integrovaných systémov aj špeciálne skenery, ktoré dokážu prečítať nielen karty s kontaktnými čipmi, ale napríklad aj takzvané MRZ (Machine Readable Zone) využívané na ID kartách, alebo RFID čipy z pasov.
Policajtovi v takomto vozidle stačí priložiť doklad k čítačke a systém začne automaticky lustrovať vo všetkých relevantných databázach, s ktorými je prepojený. Vďaka tomu môže mať hliadka ihneď informácie nielen o tom, či ide o hľadanú osobu, ale napríklad aj o jej minulých dopravných priestupkoch.
Rýchla dostupnosť a komplexnosť takto získaných informácií sa v praxi ukázala byť pre políciu veľkou výhodou. Systémy integrované vo vozidlách sú však pomerne sofistikované – okrem čítačiek majú napríklad aj kamery a technológie pre rozpoznávanie značiek ALPR (Automatic Licence Number Plate Recognition). Nedajú sa jednoducho vziať do ruky, preto pri preverovaní totožnosti nedávajú motorizovaným hliadkam veľkú mieru flexibility a už vôbec neumožňujú lustráciu dokladov pochôdzkarom.
Viaceré krajiny preto chceli v minulosti zaviesť obdobný systém v „odľahčenej“, mobilnej verzii. Cestu k takémuto riešeniu otvárajú mobilné telefóny – či už štandardné, alebo vylepšené o rozličné čítačky. Neposkytujú taký komfort, ako systémy montované do vozidiel. Avšak aj smartfóny nižšej strednej triedy dnes majú dostatočne kvalitné kamery a výkonné procesory na to, aby mohli polícii poslúžiť na prístup k dôležitým databázam prakticky z akéhokoľvek miesta.
Náklady na nasadenie systému mobilného overovania identity tým výrazne klesajú a zároveň sa rozširujú možnosti využívania, keďže mobil môže mať vo vrecku doslova každý jeden policajt.
Spoločnosť MOSY, ktorá patrí globálne k priekopníkom zavádzania riešení pre zefektívnenie práce záchranných či bezpečnostných zložiek, dnes poskytuje viaceré možnosti pre vstup údajov cez mobily.
Technologicky najjednoduchšie, no zároveň aj najmenej komfortné, je manuálne zadávanie (napísanie) identifikačných údajov preverovanej osoby do smartfónu. Druhý, sofistikovanejší a pohodlnejší spôsob, ktorý sa aktuálne teší najväčšiemu záujmu, je „naskenovanie“ dokladu totožnosti pomocou kamery. Policajtovi stačí priložiť doklad k mobilu a automaticky získa informácie zo všetkých prepojených databáz – obdobne, akoby prečítal QR kód.
Tretia metóda, ktorú má MOSY v portfóliu, je načítanie dokladu cez externú čítačku pripojiteľnú k bežnému smartfónu. Škatuľka veľkosti zhruba dvoch balení cigariet, takzvaný Read*Box, dokáže prečítať karty s kontaktnými čipmi, RFID čipmi aj MR zónami.
Nasadenie systému pre overovanie identity v teréne samozrejme vytvára predpoklady aj pre identifikáciu osôb na základe biometrie, napríklad podľa odtlačkov prstov. Technologicky nie je problém zaviesť takéto riešenie už dnes. Avšak predpokladom pre efektívne využitie je dostatočne rozsiahla databáza biometrických údajov. A tú zatiaľ väčšina krajín nemá.
We are in the process of finalizing. If you want to be redirected to our old version of web site, please click here.
